Zástupkyňa riaditeľky školy: Tréning pre vedenie škôl bol ako svieži vietor

Zuzana Poľanská (vľavo) a učiteľka Katarína Ferencková (vpravo), ktorá je koordinátorkou programu Školy, ktoré menia svet na Základnej škole s materskou školou v Podolínci.

Ste jednou zo Škôl, ktoré menia svet – čo bolo vašou motiváciou sa zapojiť do tohto vzdelávacieho programu?

Chceli sme pomôcť našim učiteľom učiť inak. Najskôr sme sa do toho pustili na škole sami a iniciatívne sme si vytvorili predmet, ktorý voláme Ochrana človeka a prírody. Sústredíme sa na ňom na podporu rešpektujúcej komunikácie a na vytváranie a rozvíjanie vzťahov, pretože sme prišli na to, že v škole sú dôležité vzťahy, a to medzi deťmi, ale aj medzi deťmi a učiteľmi. Zhruba trištvrte roka sa venujeme rozvoju rešpektu, ohľaduplnosti a životných zručností a potom zhruba štvrťroka ochrane životného prostredia, ochrane zdravia a dopravnej výchove, teda prierezovým témam, ktoré je pri tom množstve predpísaného učiva, ťažké niekam vtesnať. Po troch rokoch sme cítili, že potrebujeme podporu v ďalších krokoch z externého prostredia. Preto sme sa prihlásili do programu Školy, ktoré menia svet.

Čítala som vašu prihlášku, píšete v nej práve to, že „škola pracuje na rozvoji životných zručností a kompetencií u žiakov aj u učiteľov, ale potrebujeme mentorskú pomoc a nový impulz“. Nakoľko Školy, ktoré menia svet naplnili vaše očakávania? 

Na škole sme začali cestu, ktorá vychádzala najmä z našich skúseností, aktivity na rozvoj vzťahov boli pekné a darili sa nám, no boli určené najmä pre žiakov na prvom stupni a v 5. ročníku 2. stupňa, no my sme chceli podporiť aj starších žiakov. Program Školy, ktoré menia svet je v tomto výborný, obsahuje množstvo aktivít pre starších žiakov, ktoré sú orientované už nielen na vzťahy medzi deťmi, ale aj smerom von, teda na to, ako sa správame v triede, v meste, v komunite, akí sme občania. Okrem rozvoja životných zručností pomáha program rozvíjať aj občianske zručnosti žiakov.

Väčšinou iniciatíva prihlásiť sa do programu prichádza od učiteľov, ktorí však potrebujú podporu vedenia. Vo vašom prípade prišla prihláška od vedenia. Ešte z nej zacitujem, píšete: „Vidím veľký potenciál učiteľov učiť sa a skúšať nové veci a očakávam pomoc alebo rady ako priniesť dobré veci ku kolegom, zároveň ich však rešpektovať, netlačiť, skôr im ukázať ako sa to dá robiť ináč.“ Ako reaguje učiteľský zbor na vašej škole na zavádzanie inovácií?

To, čo som napísala, stále platí – máme učiteľov, ktorí majú záujem učiť inak. Máme na škole Tím pre rozvoj školy, do ktorého sa môže pripojiť ktokoľvek z kolegov, no musí vydržať aspoň jeden rok. Teraz máme v tíme asi 12 učiteľov, stretávame sa raz do mesiaca a niekedy i častejšie a robíme rôzne aktivity, napríklad máme akčný plán pre rozvoj školy, v rámci ktorého riešime, aké aktivity a témy chceme dostať do našej školy, v čom sa vzdelávať, plánujeme blokové vyučovanie. Ak nás niečo trápi, nejaká téma sa objaví ako dôležitá a aktuálna, vždy si ju jeden-dvaja kolegovia naštudujú, odprezentujú nám ju a potom sa o nej rozprávame. A to, čo odznie na stretnutiach Tímu pre rozvoj školy, potom kolegyne stručne predstavia aj na porade všetkých pedagógov.

Aká časť učiteľského zboru je v Tíme pre rozvoj školy?

Sú v ňom najmä učitelia z prvého stupňa, kde máme osem učiteľov a šiesti sú v tíme. Z druhého stupňa sú v ňom dvaja učitelia, ale aj asistentka učiteľa a vychovávateľka. No naše nápady sú prijímané pozitívne, v škole aktívneho odporcu voči novinkám a návrhom nemáme.

A ako reagoval učiteľský zbor na zapojenie a aktivity v programe Školy, ktoré menia svet?

Koordinátorkou programu je pani učiteľka Katarína Ferencková, ktorá využíva aktivity práve na hodine Ochrana človeka a prírody u piatakov, no oboznámila s nimi aj kolegov a vidím, že najmä učitelia občianskej náuky aktívne používajú metodickú príručku, majú ju vytlačenú a nosia ju so sebou. Pani učiteľka oboznamuje učiteľov aj s obsahom tréningov, zdieľajú spolu informácie o tom, čo je super aktivita, ako im vyšla, ako deti reagovali.

V občianskej náuke sú krásne témy a jej vyučovanie by malo stáť na zážitku, nie na písomkách. Keď učitelia tieto aktivity s deťmi robia a vidia, že ich to baví a že sa zapájajú, je to pre nich spätná väzba, že sa oplatí učiť veci inak.

Využili ste niektoré aktivity určené pre učiteľov na vašich hodinách?

Učím výtvarnú výchovu, takže som využila aktivity zamerané na mediálnu výchovu a odhaľovanie manipulatívnych techník. Deti ma príjemne prekvapili – tieto témy poznajú, samé hneď nielenže vyhľadali manipulatívne slova v texte, ale dokonca vysvetľovali nové techniky, ktoré sa na internete používajú, hovorili o tom, že už dnes málokto z nich dáva vlastné fotografie na instagram, či to, ako môžu byť zneužité.

V rámci programu Školy, ktoré menia svet som sa však zúčastnila aj školenia určeného pre vedenie škôl, ktoré bolo výborné a z neho som veľa aktivít a tipov zdieľala s pani riaditeľkou a kolegami.

Môžete bližšie vysvetliť, čo vás na tréningu pre vedenie školy zaujalo?

Výborná bola prednáška psychologičky zameraná na spracovanie stresu a prevenciu vyhorenia. Napísala som si asi osem strán poznámok a potom som ich prezentovala na Tíme pre rozvoj školy. Vyskúšali sme si aktivity  z prednášky, veľa sme sa rozprávali o stresových faktorov, a ako ich zvládať a dokonca sme vyrobili plagát pre kolegov, ktorí máme dodnes na škole.

Aj ďalšie prednášky na tomto školení boli výborné, napríklad téma radikálnej otvorenosti a komunikácie s učiteľmi, kolegami, to som si prešla zase s pani riaditeľkou.

Absolvovala som niekoľko vzdelávacích programov, no tie sa väčšinou sústredia na rozvoj učiteľov. Vaše školenie cielilo na manažment škôl, na to, čomu sa venujú riaditelia a zástupcovia. Odniesla som aj veľa tipov na komunikáciu so zriaďovateľmi. Dlho sme z tohto školenia s pani riaditeľkou čerpali, bol to pre nás svieži vietor.

Koordinátorkou programu Školy, ktoré menia svet je u vás, ako ste spomenuli, učiteľka Katarína Ferencková, ktorá zase vo svojom motivačnom liste píše, že ste školou vytvárajúcou pozitívnu klímu, ktorá sa k žiakom snaží pristupovať inovatívne a tvorivo tak, aby z nich boli úspešní a šťastní ľudia. Na čom staviate pri vytváraní pozitívnej klímy a pri inováciách?

Žijeme v novom tisícročí, mení sa svet a spoločnosť a my nemôžeme trvať na veciach, ktoré používame a učíme celé roky. Sama učím už od roku 1998 a uvedomujem si, že to bola celkom iná doba, iné kurikulum, vyžadovali sa iné vedomosti a zručnosti. Každý uzná, že dnes musíme ku žiakom pristupovať inak, musíme inak komunikovať s nimi, ale aj medzi sebou ako učitelia.

Na škole sme vedeli, že zmena je nutná, ale najskôr sme urobili dotazníky a pýtali sme sa žiakov, učiteľov aj rodičov na klímu školy, aké potreby majú, čo vidia ako dôležité. Venovali sme dotazníkom asi pol roka a vyšli nám ako dôležité dve oblasti, na ktoré by sme sa mali zamerať: sebarozvoj a pozitívna klíma založená na dobrých vzťahoch. Mnoho našich učiteľov malo potrebu sa rozvíjať, preto sa zapájame do viacerých vzdelávacích programov. čo sa odrazilo i na klíme školy, ktorá je otvorenejšia, pokojnejšia, rešpektujúcejšia smerom k učiteľom, deťom i rodičom.

Vyučovanie na ZŠ s MŠ Podolínec.

Ako reagujú rodičia? Vnímajú klímu školy ako bonus pri výbere školy?

Pre rodičov sú stále najdôležitejšie praktické veci – či je škola blízko k bydlisku, či má družinu a jedáleň. No mám pocit, že keď sú ich deti u nás, vnímajú, že sa tu dobre cítia. Máme totiž v obci detský domov a deti, ktoré sa z neho vrátia do rodiny, zostávajú v našej škole.

A ako vnímajú aktivity zamerané na rozvoj mäkkých zručností a rešpektu?

Vážime si všetkých rodičov, snažíme sa im vychádzať v ústrety, aktívne s nimi komunikujeme, viaceré akcie organizujeme spoločne. Uvedomujeme si, že niektoré témy vnímajú citlivo a práve aktivity v metodickej príručke Školy, ktoré menia svet sú v tomto učiteľom nápomocné, pretože sú urobené tak, že deťom nehovoria, čo si majú myslieť a čo je správne, ale sú otvorené a vedú deti k tomu, aby si samé cez zážitok tvorili vlastné názory. Našou úlohou nie je podsúvať žiakom riešenia a správne názory, ale viesť ich k tomu, aby sa zamysleli, prípadne si niečo prečítali a získali vlastný pohľad.

Musíme rešpektovať rozmanitosti prostredí, z ktorých deti vychádzajú, no môžeme im ukázať, že svet nie je čierno-biely a na to sú aktivity v metodickej príručke skvelé, sú veľmi tvárne, dajú sa použiť aj ako kratšia motivácia aj ako aktivita na celú hodinu, ale vždy dávajú priestor na reflexiu toho, ako sa deti cítili.

Práve prebieha prihlasovanie do nového cyklu programu Školu, ktoré menia svet, keďže ide o dvojročný program, stretávame sa s obavami z trvania programu a z povinností pre školy a učiteľov v rámci neho. Čo by ste na to odpovedali váhajúcim?

Netreba sa obávať, pretože prvý rok ubehne ako voda, tréningy a aktivity sú novinky, ktoré sme si u nás všetci chceli vyskúšať. A bonusom je aj rozmanitosť školení, ešte raz spomeniem to, ktoré bolo určené pre vedenia škôl. Už kvôli nemu sa treba do programu zapojiť. Školení zameraných na vedenie nie je veľa a vďaka tomu, že bolo prezenčné, sme sa stretli s rovnako zmýšľajúcimi riaditeľmi a zástupcami škôl. Veľa sme sa rozprávali, navzájom sa inšpirovali a dodnes sme v kontakte. Viacerí sme boli starší a mňa inšpirovalo i to, vidieť toľko ľudí, ktorí si napriek veku stále udržiavajú nadšenie pre to, čo robia.

To je tiež jedna z reakcií, s ktorou sme sa stretli, že podobné vzdelávacie a inovatívne programe sú pre mladších učiteľov. Ako si vy zachovávate motiváciu a bránite sa vyhoreniu?

Dôležité je nastavenie mysle. Nemôžeme prijať rolu, že nás v živote už nič nečaká a že necháme všetko na mladších. My predsa pracujeme s mladými ľuďmi a s deťmi, a to nás nabíja energiou. Musíme sledovať trendy, hovoriť s nimi o novinkách, a to nás obohacuje. Sama sa veľa zaujímavého od žiakov dozviem, napríklad minule prišli s témou „fast fashion“ (slov. rýchla móda) a diskutovali sme o tom, kde už nechodia nekupovať a akým trendom je výmena oblečenia. Mňa to nabíja energiou.

Hovoríme o žiakoch a rozvoji ich občianskych zručností, preto ma zaujíma, aký hlas majú na vašej škole oni sami. Funguje u vás školský parlament a možno i spolupráca s mestom ako zriaďovateľom?

Tento rok je náš školský parlament trošku menej aktívny, lebo nám odišli lídri z minulého roka, no žiaci napriek tomu, napríklad, rozhodli o použití výťažku z vianočných trhov.

Spolupráca s mestom nefunguje priamo cez parlament, no je veľmi dobrá, primátor je náš bývalý žiak, pravidelne koncom školského roka pozýva na raňajky na úrad aktívnych žiakov, reprezentantov a žiakov s najlepším prospechom z našej školy a tunajšej strednej školy a zaujíma sa o ich názor. Na začiatku školského roka bol čítať prvákom a na konci roka majú prísť čítať oni jemu.

To je vizitka Školy, ktorá mení svet – vychováva aktívnych občanov, ktorí sa raz môžu stať napríklad aj primátormi… (úsmev).

Aj viacerí poslanci sú našimi bývalými žiakmi a zaujímajú sa o školu. Mestské lesy teraz, napríklad, vyškolili zamestnancov v lesnej pedagogike a chodia na školu deťom prednášať. Prostupniarov práve čaká prednáška o kolobehu dreva od stromu cez výrobok až po recykláciu a starší pôjdu na prednášku priamo do lesa.

Žiaci zase každý rok čistia mesto od odpadkov. Stretli sme sa síce u niektorých rodičov s reakciou, že deti nemajú zbierať smeti po iných, no im sa táto akcia páči. Baví ich to, robia to s nasadením a vidia, ako menia svoje mesto a inšpirujú iných svojím príkladom.