Učiteľka Janolová: Nepodceňujme najmenšie deti, aj škôlky a škôlkari môžu meniť svet

Boli ste súčasťou pilotného ročníka programu Školy, ktoré menia svet pre MŠ a 1. stupeň ZŠ. Líšia sa vaše dojmy v závere od tých, s ktorými ste do projektu vstupovali? 

Téma občianskeho vzdelávania ma nadchla už na začiatku a bola som rada, že ju Inštitút pre aktívne občianstvo (IPAO) prináša do škôl a do škôlok. V úvode som nemala predstavu, čo bude obsahom programu a aké aktivity budeme s deťmi robiť. Po roku mám veľmi pozitívne dojmy, a to z ľudí – lektorov i lektoriek, s ktorými som sa v rámci programu stretla, z tréningu, ktorí sme ako učitelia a učiteľky absolvovali a v neposlednom rade z aktivít, ktoré sme realizovali v škôlke. 

Aktivity vytvorené v rámci programu rozvíjajú občianske a sociálne zručnosti detí, najmä empatiu, pochopenie emócií, zmysel pre spoluprácu, ale sprostredkúvajú deťom i skúsenosť so slobodou, zodpovednosťou, kritickým myslením. Ako vnímate škálu možností, ktoré sa dajú robiť s deťmi v škôlke a čo vás prekvapilo?

Škála možností je obrovská, v škôlke môžem otvárať viaceré témy, ale je dôležité akou formou ich deťom sprostredkujeme. Čo sa týka aktivít z príručky, veľmi milo ma prekvapila, napríklad, aktivita „Demokratické mestečko“, ktorej cieľom bolo pomôcť deťom pochopiť význam osobnej slobody a ukázať im, že na názore každého z nás záleží. Deti mali najskôr kresliť dom presne podľa mojich pokynov. Viac ráz ma prerušili a pýtali sa, či môžu niečo dokresliť, alebo ma upozornili, že som zabudla na komín. Bolo vidno, ako veľmi chcú kresliť podľa seba, no vydržali a v druhej časti dostali možnosť kresliť slobodne. Domčeky vyzerali úplne inak a deti jasne vyjadrovali svoje pocity, že sa cítili lepšie, keď mohli kresliť podľa seba. 

Rovnako som si nevedela predstaviť, ako škôlkarom sprostredkovať tému Európskej únie a významu spolupráce medzi krajinami, ale lektorka z IPAO (Lucia Polláková, pozn. red.), ktorá ju do škôlky prišla vyskúšať, zvolila skvelú formu. V rámci nej deťom ukázala predmety, s ktorými denne prichádzajú do kontaktu – euromince a obrázky na nich, ktoré symbolizujú jednotlivé krajiny. Deti vidia tieto mince vždy, keď rodičia platia v obchode, niektoré už dostávajú malé vreckové, no nikdy sa nezamýšľali nad zobrazením na nich. Ani rodičom nenapadne vysvetľovať deťom význam Európskej únie a mincí. Deti sa ešte po ukončení aktivity pýtali na eurá, obrázky na nich a na to, ktoré krajiny sú súčasťou EÚ. 

Naši rodičia vedia, že sme zapojení do programu Školy, ktoré menia svet a pýtajú sa, ako sa deťom darí a čo môžu urobiť doma. Každodenná komunikácia a blízky vzťah s rodičmi sú veľmi dôležité.

Pri tejto návšteve v škôlke ste spomenuli, že sa deti samé dožadujú smutno-veselej naháňačky. V čom spočíva a aké sú jej ciele? 

Táto aktivita je skvelo vymyslená od začiatku až po koniec. Začala sa motiváciou s dvomi kamarátmi, ktorých mám nakreslených na dlani – Smutkom a Šťastkom. Deťom som tiež nakreslila na ruky veselého a smutného smajlíka, čo sa im veľmi páčilo a hneď mali motiváciu zapojiť sa. Prvá časť aktivity spočívala v tom, že som im čítala rôzne situácie a deti mali ukazovať, ako sa vtedy cítili. A potom sa začala naháňačka, kedy som ich ako čarodejnica začarovala na smutných a nezačarované deti ich mohli odčarovať. Bolo skvelé ich pozorovať – neodbili úlohu len dotykom ruky, ale naozaj sa snažili kamarátov potešiť, objali ich, alebo im povedali, aby viac neboli smutní.

Podceňujeme deti v škôlkarskom veku? 

Myslím si, že áno. Keď hovorím o tom, aké aktivity s deťmi robíme, stretávam sa prevažne s prekvapením, že takéto témy riešime v škôlke a s názorom, že ešte deti nemôžu zaujímať. No deti sú súčasťou našej krajiny, našich komunít a je dôležité umožniť im postupne nadobúdať občianske zručnosti, ktoré budú potom pre ne dobrým základom na škole. 

Vytvárame v škôlkach dostatočný priestor na rozvíjanie občianskych a sociálnych zručností?

Viem posúdiť situáciu v časoch, keď som študovala na strednej pedagogickej škole a pôsobila v klasickej škôlke. Rozvoj prosociálneho správania bol spomenutý v učive aj v štátnom vzdelávacom programe, no neboli špecifikované aktivity a nástroje, ako to robiť a občianskym zručnostiam, vzťahu k Európskej únii či reflektovaniu rozmanitosti nebola venovaná pozornosť skoro vôbec. 

Deti však vnímajú čo sa deje okolo nich a nasávajú informácie a atmosféru. V škôlkach máme na rozdiel od škôl priestor na to, aby sme sa týmto témam venovali. Nemáme striktný rozvrh a čas členený na témy, keď sa musíme učiť matematiku či slovenčinu. V škôlke si vieme čas i témy prispôsobiť a je škoda, keď sa táto možnosť nevyužíva a nie je podporovaná. Venujeme sa farbám, číslam, rozvoju jemnej a hrubej motoriky a málokoho napadne rozvíjať aj sociálne či občianske zručnosti. 

Skoro každý z nás by chcel byť tým, kto mení svet. Je skvelé, že IPAO nám dáva jednoduchý návod, v podobe príručky, ktorým svet môžeme zmeniť. Pre školu či škôlku je zapojenie do programu tiež dobrá reklama. Má možnosť ukázať, že sa snaží vychovávať z detí aktívnych občanov. Trvá dlho, kým škôlkari vyrastú (úsmev), no keď vyrastú, oni budú ovplyvňovať krajinu.

Čomu treba pri rozvíjaní občianskych zručností v tomto veku venovať osobitnú pozornosť?

S deťmi sa dajú realizovať aktivity na rozmanité témy, no najdôležitejšie je zvoliť správnu formu primeranú veku a potrebám detí. Treba sa tiež sústrediť na opakovanie a nabaľovanie informácií. Ak s deťmi robím jednu 30-minútovú aktivitu zameranú na Európsku úniu alebo na emócie, zabudnú na ňu, lebo majú toho veľa. Treba aktivity opakovať, vytvoriť s nimi plagát, alebo inú vizuálnu pomôcku, ktorú budú mať „ na očiach“ a ktorá im pripomenie tému. Pomôže tiež spomenúť to, čo sme sa naučili aj pri iných príležitostiach. Na opakovanie tém sme napríklad teraz využili 30-dňovú výzvu aktívneho občana, ktorú ste zverejnili na internetovej stránke a zapojili sme aj rodičov. Niektoré úlohy plníme s deťmi v škôlke, iné robia doma s rodičmi a pri každej vhodnej príležitosti si pripomenieme, čo sme sa učili.

Táto výzva je dostupná zdarma pre všetkých učiteľov či rodičov. Ako sa vám darí ju plniť?

Najskôr som deťom prečítala všetky aktivity, do ktorých sa môžu zapojiť a oni sa hneď pýtali, kto je to aktívny občan a čo môžu robiť. Jedna z úloh bolo zaujímať sa o to, kto je primátor či prezidentka a deti si hneď vymieňali informácie, ktoré majú – kto už videl prezidentku a čo o nej počul. 

Spoločne sme potom splnili prvú výzvu a poďakovali sme nášmu Martinovi, ktorý sa nám v škôlke stará o stravu a upratovanie. Každé dieťa napísalo či nakreslilo, za čo mu ďakuje, všetko sme to spojili, vyrobili knižku a zaniesli sme mu ju. Pýtali sme sa, ako mu ešte môžeme pomôcť. Vysvetlil nám, čo by sme mohli urobiť a deti sľúbili, že to skúsia splniť. 

Zaujala ma poznámka, že toho deti majú veľa, to si tiež mnohí dospelí neuvedomujeme.

Majú toho veľa. Máme na nich nároky, čo by mali zvládnuť, aby boli pripravení nastúpiť do školy. Nevládzu sa pritom sústrediť toľko ako dospelí, a hlavne veľa informácií počujú prvýkrát. Deti veľa nasávajú, ale je potrebné tieto činnosti opakovať, aby si ich zapamätali. U nás s deťmi realizujeme aktivity dopoludnia a popoludní už len s vybranou skupinou starších detí, ktoré ešte zvládajú riadenú aktivitu. Deti, ktoré majú potrebu mať voľnú hru, idú von na dvor.

Keď hovorím o tom, aké aktivity s deťmi robíme, stretávam sa prevažne s prekvapením, že takéto témy riešime v škôlke a s názorom, že ešte deti nemôžu zaujímať. No deti sú súčasťou našej krajiny, našich komunít a je dôležité umožniť im postupne nadobúdať občianske zručnosti, ktoré budú potom pre ne dobrým základom na škole. 

Prečo by malo zaujímať rodičov či škôlka venuje pozornosť rozvoju občianskych a sociálnych zručností detí? 

Všetci predsa vidíme dôsledky nezáujmu o spoločnosť a komunitu, vidíme, ako vyzerajú výsledky volieb. Deti sú súčasťou spoločnosti, je dôležité s nimi preberať aj tieto témy, hoci inou formou. Samozrejme, že im nebudeme hovoriť o výsledkoch volieb, ale stačí, keď im ukážeme, prečo je dôležité ísť voliť a čo sú to tie voľby. Je super, keď ich v tejto téme vzdelávajú aj rodičia. 

V našej škôlke kladieme dôraz na komunikáciu s rodičmi a zapájame ich do diania. Prichádzajú k nám na rodičovské popoludnia, ktoré máme počas týždňa, pripravia si aktivitu pre deti, alebo im čítajú knižku v našom čitateľskom kútiku. Raz do mesiaca máme komunitnú akciu na vybranú tému, ktorú organizuje vždy jedna z učiteliek a pri ktorej sa stretneme s rodičmi. Komunikujeme s nimi aj prostredníctvom súkromnej skupiny na sociálnej sieti a často sa rozprávame aj popoludní na dvore, keď prídu pre deti. Naši rodičia vedia, že sme zapojení do programu Školy, ktoré menia svet a pýtajú sa, ako sa deťom darí a čo môžu urobiť doma. Každodenná komunikácia a blízky vzťah s rodičmi sú veľmi dôležité. Zdieľali sme s rodičmi aj spomínanú 30-dňovú výzvu a niektoré aktivity robia s deťmi doma. Samozrejme, že mnohí rodičia majú veľa povinností a málo času, no môžeme im pomôcť, napríklad, aj tým, že pripravíme zoznam kníh, ktoré sa venujú rozmanitosti a emóciám a ktoré si môžu večer s deťmi prečítať.

Ako začať pri vytváraní takéhoto vzťahu škôlky a rodičov?  

Na začiatku treba zapojiť rodičov do diania v škôlke, ukázať im, čo robíme a dať im možnosť pripomienkovať a navrhnúť, čo by chceli, aby sme robili inak. V MŠ Rozmanita som od augusta minulého roka, keď už boli vzťahy s rodičmi vybudované, no vidím, že je dôležité s nimi komunikovať. Ukázať rodičom, že máme ako učiteľky záujem o spätnú väzbu, ukázať im, čo robíme a vysvetliť im, prečo je dôležité venovať sa témam rešpektu a aktívneho občianstva už v škôlke a doma. 

Pilotný ročník programu Školy, ktoré menia svet pre MŠ a 1. stupeň ZŠ skončil a my otvárame prihlasovanie pre všetky materské školy a 1. stupne základných škôl na Slovensku. Odporučili by ste ho na základe vašich skúsenosti kolegom? 

Určite áno. Metodická príručka aj aktivity sú výborné, sú zábavne a majú rôzne formy. Príručka je dostupná zdarma na webe Škôl, ktoré menia svet, takže si učitelia môžu vyskúšať, ako im uľahčí prácu. Nemusia premýšľať nad tým, ako tému priblížiť deťom, aktivita je hotová, len ju prispôsobia svojim deťom. 

V rámci programu sme absolvovali aj tréningy pre učiteľov, ktoré boli výborné, nesedeli sme a nepočúvali, ale všetky workshopy mali zaujímavý obsah a formu. Aktivity sme si samy vyskúšali a zdieľali sme naše pocity, ale aj informácie z našich škôlok. Lektori a lektorky nás ešte viac motivovali venovať sa týmto témam a ukázali nám, čo všetko okrem príručky ešte môžeme využiť. Z tréningu som odchádzala z množstvom nápadov. A navyše to bol prijemný oddych v dobrej spoločnosti (úsmev).

Učitelia, ktorí sa rozhodnú prihlásiť, potrebujú aj podporu riaditeľov. Aké sú argumenty preto, aby sa práve ich škôlka či škola, stali tými, ktoré menia svet?

Skoro každý z nás by chcel byť tým, kto mení svet. Je skvelé, že IPAO nám dáva jednoduchý návod, v podobe príručky, ktorým svet môžeme zmeniť. Každá škôlka, či škola na Slovensku sa môže stať inštitúciou, ktorá mení svet, síce nie celý, iba tú jednu malú časť svojho sveta, ale čím viac takýchto škôl a škôlok bude, tým väčšia časť “sveta” sa môže zmeniť. (úsmev).

Pre školu či škôlku je zapojenie do programu tiež dobrá reklama. Má možnosť ukázať, že sa snaží vychovávať z detí aktívnych občanov. Trvá dlho, kým škôlkari vyrastú (úsmev), no keď vyrastú, oni budú ovplyvňovať krajinu.

A bonusom je, že riaditelia vďaka novým aktivitám umožnia učiteľom vyjsť zo stereotypu a nevenovať sa stále tým istým témam – zvieratkám, ročným obdobiam a pod. Samozrejme, že tieto témy sú dôležité, no nielen deťom, ale aj učiteľom zmena prospeje. 

V MŠ Rozmanita pracujete s deťmi so špeciálnymi potrebami, ako reagujú na aktivity a čomu treba venovať osobitnú pozornosť pri týchto deťoch?

Každé dieťa má nejakú špeciálnu potrebu počas roka či počas dňa, ktorú treba brať do úvahy. V každom detskom kolektíve je dôležité v prvom rade poznať deti, vedieť, čo potrebujú a upraviť aktivity tak, aby ich pochopili a zaujali ich. Naše deti majú veľmi radi kreatívne a pohybové aktivity, takže viem, že keď aktivitu upravím tak, že v rámci nej kreslia či sa hýbu, zaujme ich. No v každej škôlke môže byť iná situácia. 

V programe Školy, ktoré menia svet pre MŠ a 1. stupeň ZŠ sprevádzajú deti procesom zážitku a učenia dve kamarátky – ručičky Milotka a Šarlotka od mladej grafičky Karolíny Uherčíkovej. Symbolizujú, že každý, aj malé deti, môžu priložiť ruku k dielu, aby sa nám tu spolu žilo lepšie. Ako na ne deti reagujú? 

Milotka a Šarlotka nám pomáhajú zorientovať sa, v ktorej téme sme a vždy si pripomenieme príbeh, ktorý sa s nimi spája. Keď sme s programom začínali, čítala som deťom príbeh Milotky a Šarlotky – ručičiek, ktoré nám ukazujú, že svojimi rukami môžeme meniť svet, robiť dobré veci, pohladiť kamaráta a pomôcť mu, alebo tiež zlé veci. Deti si obkresľovali vlastné ruky so svojim menom, ktoré visia v škôlke. Potom sme išli na výlet a deti videli odpadky a hneď mi hovorili, že je to ako v príbehu Milotky a Šarlotky. Ľudia, ktorí nepoužívajú ruky správne, odpadky rozhádzali a mi ich našimi rukami môžeme pozbierať. Príbeh krásne prepojili s reálnym svetom.

V rámci programu sme absolvovali aj tréningy pre učiteľov, ktoré boli výborné, nesedeli sme a nepočúvali, ale všetky workshopy mali zaujímavý obsah a formu. Aktivity sme si samy vyskúšali, odchádzala som z množstvom nápadov. A navyše to bol prijemný oddych v dobrej spoločnosti.

Čo pre deti znamená, keď vidia, že môžu veci zmeniť a ovplyvniť? Vnímate, že sa menia sa aj deti?

Deti sú tiež súčasťou komunity, preto je dôležité, aby sme ich nepokladali len za malé deti, ktoré sa iba hrajú. Deti, aj vďaka týmto aktivitám, vidia, že už teraz môžu pomáhať, že aj ich názor je dôležitý. Hoci pomôžu len kamarátovi, ktorý je smutný, už niečo menia, pretože zlepšili deň jednému členovi komunity. Takže áno, deti sa menia, keď im dáme možnosť pomáhať vo svojom okolí a dáme im možnosť vyjadriť sa a prejaviť svoj názor. Získavajú pocit, že sú jeho dôležitou súčasťou.