Natália Vince vyštudovala psychológiu a má za sebou prax učiteľky i školskej psychologičky. V súčasnosti pôsobí ako vedúca Referátu metodiky a projektov na Odbore školstva Košického samosprávneho kraja. Jej zapálenie pre pomoc školám z akejkoľvek pozície je pre nás v mnohom inšpiráciou. Ako sa jej darí zúžitkovať predošlé skúsenosti z prostredia školy, ako by mal podľa nej vyzerať ideálny zriaďovateľ či prečo považuje celoživotné vzdelávanie za dôležité, sa dočítate v našom najnovšom článku. 

Vo svojej profesii sa venuješ vzdelávaniu, aj keď nie z pozície učiteľky. Čo ťa k tomu priviedlo?

Po skončení štúdia psychológie som začala učiť na strednej škole, kde som vyučovala psychológiu zážitkovou formou s pomocou aktivizujúcich metód, a to napriek tomu, že išlo o maturitný predmet. Videla som, že aj vo formálnom vzdelávaní je možné uplatniť neformálne prvky a že to vedie k lepším študijným výsledkom. Keď sa mi naskytla možnosť ísť pracovať na Úrad Košického samosprávneho kraja (ďalej aj ako “KSK”), vnímala som to ako príležitosť ovplyvniť viacero škôl, keďže KSK je zriaďovateľom 63 stredných škôl.

V čom ťa práca so školami, pracovníkmi s mládežou či mladými najviac napĺňa?

Úplne najviac ma napĺňa, keď vidím reálne výsledky nášho spoločného snaženia – systematické plánovanie, úspešne zrealizované projekty, počet zavedených neformálnych programov alebo aj podujatí, na ktoré máme od žiakov pozitívne ohlasy, to všetko dáva mojej práci pocit hlbokej zmysluplnosti.

“Úplne najviac ma napĺňa, keď vidím reálne výsledky nášho spoločného snaženia.”

Ako by si zhodnotila súčasný vzťah medzi slovenskými školami a ich zriaďovateľmi? Čo podľa teba funguje a v čom vidíš najväčší priestor na zlepšenie? 

To je dosť ťažká otázka, nakoľko to v každom kraji môže byť inak a tiež je rozdiel, či má zriaďovateľ na zodpovednosti 1, 3 alebo 63 škôl. Ak by som to hodnotila zo svojej skúsenosti, povedala by som, že sa tu snažíme byť pre našich 63 škôl a 7 školských zariadení vždy, keď to potrebujú. Sme ochotní si ich vypočuť a hľadať riešenia. Priestor na zlepšenie stále vidím v časovom zefektívnení procesov. 

Je niečo, čo by si zo skúsenosti odporučila zriaďovateľom a/alebo riaditeľom škôl, ktorí majú záujem hľadať nové možnosti vzájomnej spolupráce?

Určite by som im odporučila, aby sa neuspokojili s tým, že už majú nejako nastavený systém a aby neustále hľadali, čo nové sa objavuje na trhu. V Košickom kraji máme napríklad veľmi dobrú spoluprácu s organizáciou Youthfully Yours, ktorá sa venuje práve témam aktívneho občianstva a participácie. Zároveň od niektorých našich škôl viem, že aj vy v IPAO robíte veľmi kvalitné vzdelávanie. Tí, ktorí sa zúčastnili programu Školy, ktoré menia svet, ho vnímali ako jedno z najlepších vzdelávaní, na ktorom sa dovtedy zúčastnili.

Heslom 7. ročníka programu Školy, ktoré menia svet je “Učiť (sa) je umenie!”. V čom podľa teba spočíva umenie byť dobrým učiteľom či riaditeľom?

Znie to možno ako klišé, ale myslím si, že to tajomstvo tkvie v láske k učeniu a úprimnom odhodlaní naučiť druhých chcieť sa učiť – to sa prejavuje, napríklad, tak, že sa neprestávate vzdelávať a hľadáte stále nové metódy, ktorými by ste zaujali žiakov. Dobrý učiteľ vytvára priateľské vzťahy so žiakmi, ktoré sú založené na jasne dohodnutých pravidlách, ale aj empatickom prístupe. Ak ste v pozícii riaditeľa, je vašou úlohou byť lídrom, ktorý podporuje svoj pedagogický tím v tom, aby bol stále lepším. V skutočnosti by riaditeľ nedokázal nič bez ľudí, ktorých má okolo seba. Kto si to uvedomuje, ten sa podľa toho aj správa – a to sa prejaví na klíme školy.

A dobrým zriaďovateľom? 🙂

Je fér, že sa na to pýtate 🙂 . Byť dobrým zriaďovateľom v mojom ponímaní znamená dokázať udržať balans medzi zdravou kontrolou a poskytnutím priestoru škole – to znamená jednak sa zaujímať, čo a ako školy robia a na druhej strane im prejaviť dôveru a nechať ich robiť to, čo robia výborne. Zriaďovateľ by mal byť podporou pre školy ale zároveň by ich mal chrániť pred možnými rizikami.

Vo voľnom čase sa venuješ tak isto psychológii, v rámci čoho publikuješ aj populárno-náučné články. Je podľa teba psychohygiena a práca s emóciami pre profesiu učiteľa dôležitá? Prečo? 

Je to nesmierne dôležité a myslím si, že sa na to často zabúda. Spoločnosť často očakáva, že učiteľ (a riaditeľ ešte viac) musí perfektne zvládať samého seba, pričom sú na neho kladené obrovské nároky. Práve preto je dôležité nielen odborné, ale aj psychologické vzdelávanie. Každému, kto pracuje s ľuďmi, môže práca so sebou a svojimi emóciami len prospieť, pretože všetci máme nejakú minulosť a možno i nespracované traumy, ktoré môžeme nevedome prenášať do interakcie s druhými. 

“Byť dobrým zriaďovateľom znamená jednak sa zaujímať, čo a ako školy robia a na druhej strane im prejaviť dôveru a nechať ich robiť to, čo robia výborne.”

Prečo je podľa teba dôležité celoživotné vzdelávanie a sebarozvoj? V čom a ako sa vzdelávaš ty?

Pretože učenie je dynamický proces – nielen, že sa neustále mení svet okolo nás, ale aj my sa udržiavame v mentálnom “švungu”. 🙂 Ako učiteľ som sa vzdelávala v rôznych aktivizujúcich metódach a ako školská psychologička som sa zas vzdelávala v dlhodobých výcvikoch. Je pre mňa úplne prirodzené sa neustále vzdelávať a ak aj nie som aktuálne v nejakom výcviku, čítam odborné knihy.

Ako by sme mohli u učiteľov podporiť záujem o celoživotné vzdelávanie?

Je to veľmi individuálne – kto sa chce vzdelávať, ten si pre seba vhodný spôsob nájde. Kedysi sa u učiteľov zaviedol kreditový systém – za každé vzdelávanie mohol získať učiteľ určitý počet kreditov, za ktoré potom získal kreditový príplatok k platu. Nechcem generalizovať, ale všimla som si dve tendencie – na vzdelávania prichádzali veľmi motivovaní učitelia, ktorí by sa vzdelávali bez ohľadu na kredity, avšak druhú skupinu tvorili učitelia, ktorým nešlo o obsah vzdelávania, iba o získanie kreditov. Podčiarkuje to moju skúsenosť s tým, že záujem a motivácia musia vychádzať zvnútra.  

Ako možno v tomto trende podporiť vedenie škôl – či už s ohľadom na ďalšie samovzdelávanie a prevenciu vyhorenia, ale aj smerom k systematickej motivácii, inšpirácii a podpore svojich kolegov?

Myslím, že je to o komunikácii s vedením škôl a v poukazovaní na to, aké výhody môže priniesť, keď budú pracovať nielen sami na sebe, ale aj na rozvoji svojich pedagógov. Určite je nevyhnutné podporovať dobré vzťahy na pracovisku a realizovať teambuildingové aktivity, ktoré kolektív zoceľujú. Dokonca existujú programy, ktoré zážitkovým spôsobom stmeľujú aj pracovné tímy, ktoré majú konflikty. Práca s ľuďmi je síce náročná, ale oplatí sa do nej investovať.

Aký prínos pre školy má podľa teba zapojenie sa do programu Školy, ktoré menia svet?

Tým, že je to 2-ročný program, je dostatočne koncepčne bohatý, aby vedomosti a skúsenosti, ktoré v ňom učitelia získajú, vedeli využiť v praxi a tým obohatiť svojich žiakov. Majú možnosť si neskutočne rozšíriť paletu nových metód neformálneho vzdelávania v rámci občianskych zručností, nakoľko najlepšia forma učenia je cez skúsenosť a následné rozobratie, nie memorovaním teórie. Váš program vnímam veľmi pozitívne, lebo umožňuje vytvoriť profesionálne priateľstvá medzi učiteľmi, ktorí sa vedia podporovať navzájom. Keď zistia, že sa dá učiť aj inak a vyskúšajú to na svojich hodinách, inak už učiť nebudú 🙂 .

Foto: archív N.V., rmkk.sk