Mária Slávová pôsobí ako učiteľka občianskej náuky a angličtiny na Strednej odbornej škole podnikania v Bratislave. Už ako dieťa mala vo svojom okolí množstvo učiteľských vzorov. Teraz je vzorom pre svojich žiakov ona sama. Jej láska k učeniu, nekonečné množstvo energie a aktívny záujem o nespočet tém a spoločenských problémov je obrovskou inšpiráciou aj pre nás v programe Školy, ktoré menia svet. V rozhovore s ňou sa okrem iného dozviete, odkiaľ čerpá motiváciu vo svojej učiteľskej profesii, vďaka čomu sa jej darí neustále na sebe pracovať i to, aké jedinečné možnosti výučby má vďaka pôsobeniu na strednej odbornej škole.
Heslom 7. ročníka programu Školy, ktoré menia svet je “Učiť (sa) je umenie!”. V čom podľa teba tkvie umenie byť dobrým učiteľom?
Schopnosť byť dobrým učiteľom podľa mňa spočíva nielen v prebudení túžby po poznaní, ale aj v jej udržaní. Dobrý učiteľ berie chybu ako prirodzenú súčasť procesu učenia, netrestá za ňu a je preňho úplne prirodzené priznať, keď spraví chybu on sám. Zároveň je podľa mňa potrebné, namiesto bezduchého memorovania faktov, učiť žiakov, kde hľadať informácie. Nemali by sme zabúdať ani na pochvalu – dobrý učiteľ by mal žiakov povzbudzovať a chváliť aj za malé úspechy a neporovnávať žiakov medzi sebou.
Ako by si pomenovala tvoj vlastný “učiteľský kumšt”? 🙂
Považujem za kľúčové prísť do triedy s dobrou náladou, vytvoriť v triede bezpečné prostredie a mať k žiakom partnerský, férový a individuálny prístup. Vždy, keď prídu prváci, poviem im – prosím vás, nebojte sa, povedzte hocičo, čo vám napadne, nikto vás za to nebude trestať. Vtedy sú žiaci otvorenejší, skôr vyjadria svoj názor, pustia sa do diskusie a neboja sa opýtať, ak im niečo nie je jasné. Čo sa týka štýlu vyučovania, veľmi sa mi osvedčilo kladenie otázok, vďaka ktorým sa so žiakmi dostaneme tam, kam potrebujeme.
Svojim žiakom by sme mali ako učitelia a ako dospelí byť príkladom aj v online prostredí.
Čo ťa priviedlo k povolaniu učiteľky? Mala si v detstve nejaký učiteľský vzor?
Pochádzam z učiteľskej rodiny – dedko bol profesor filozofie, babka celý život pracovala ako špeciálna pedagogička a aj ďalší členovia rodiny majú pedagogické vzdelanie, takže toto prostredie mi bolo veľmi prirodzené. Dokonca moja mama ako 50-ročná absolvovala pedagogické štúdium a rok sme boli v podstate spolužiačky (smiech). Už ako malá som rada pomáhala druhým a ten pocit, že niečo niekoho naučíš alebo ho niekam posunieš, je pre mňa osobne veľmi napĺňajúci. Táto skutočnosť ma ovplyvnila aj pri výbere vysokej školy.
Spomenieš si na svojho obľúbeného učiteľa/učiteľku na ZŠ a SŠ? Aký/á bol/a?
Veľmi rada spomínam na p. učiteľku Labáthovú, ktorá ma učila dejepis a geografiu. Mala priateľský a pozitívny prístup, učila nás neformálnou a hravou formou, napríklad aj stvárňovaním historicky významných osobností. Na jej hodinách sme nepoznali stres zo skúšania pred tabuľou, skúšala nás tak, že sme sedeli vedľa seba a viedla s nami ako so žiakmi krátky rozhovor. Hodiny mala zároveň vždy veľmi dobre pripravené, mali “hlavu a pätu”, každý od začiatku do konca vedel, čo má robiť. Ovplyvnili ma aj moji pedagógovia na vysokej škole, ktorí nás systematicky viedli k myšlienke, že náš vzťah ku žiakom by mal byť otvorený, priateľský a rovnocenný.
Spôsob, akým sa snažíš vzbudiť u žiakov záujem o spoločenské dianie, je pre nás veľkou inšpiráciou, rovnako ako tvoj kreatívny a zapálený prístup k učeniu. S akými reakciami od žiakov sa na svojich hodinách stretávaš?
Zo základnej školy väčšinou žiaci prichádzajú s postojom, že občianska náuka je nuda a je to zbytočný predmet, kde sa len opisujú poznámky, prípadne, že je to voľná hodina. Práve vďaka programu Školy, ktoré menia svet som sa utvrdila v tom, že sa “občianka” dá učiť zábavne a efektívne zároveň, bez diktovania poznámok, s praktickým využitím v každodennom živote žiakov. Žiaci na hodinách rozmýšľajú, diskutujú, a hlavne ich to baví. Veľakrát sa ma na začiatku hodiny pýtajú, či budeme zase robiť aktivity ako naposledy, tešia sa na ne. Základom je vnútorná motivácia žiakov niečo na hodine robiť a niečo nové sa naučiť.
Veľmi aktívna si aj na svojom facebookovom profile, kde upozorňuješ na najrôznejšie hoaxy, ktoré sa šíria na internete. Čo ťa k tomu vedie? Snažíš sa k overovaniu faktov viesť aj svojich žiakov?
Dezinformácie a nepravdy sa na sociálnych sieťach šíria 6x rýchlejšie ako fakty. Preto cítim zodpovednosť šíriť práve tie fakty ďalej. Aj svojich žiakov učím, ako narábať s informáciami, ako ich kvalitu a pravdivosť overovať, ako sa správať na internete zodpovedne a nezdieľať čokoľvek bez rozmyslu, ale aj, naopak, zdieľať zmysluplné informácie. Mali by sme im ako učitelia a ako dospelí byť príkladom aj v online prostredí. A možno je v tom tak trochu aj hnev – keď sa vedia takto rýchlo šíriť nezmysly (smiech), spravme niečo pre to, aby sa šírili aj fakty.
Vďaka programu Školy, ktoré menia svet si pri učení “občianky” viac verím – viem, že moje hodiny pre žiakov nebudú nudné a že budú mať o aktivity a témy záujem. Učenie štýlom, ku ktorému nás vediete v programe, ma aj ako učiteľku viac baví.
Si učiteľkou občianskej náuky na strednej odbornej škole. V čom je tento typ školy pri výučbe spoločenskovedných predmetov jedinečný?
Z mojej skúsenosti máme vo výučbe spoločenskovedných predmetov na SOŠ voľnejšie ruky pri využívaní neformálnych prvkov vzdelávania, keďže to nie sú maturitné predmety. Na druhej strane, máme do týždňa len jednu vyučovaciu hodinu, a práve o to by malo byť učenie ešte efektívnejšie a menej formálne. Myslím si, a potvrdzuje mi to aj spätná väzba od žiakov, že aj vďaka aktivitám z metodických príručiek Škôl, ktoré menia svet sa nám to darí.
Myslíš si, že program Školy, ktoré menia svet môže byť pre stredné odborné školy prínosom? Ak áno, v čom?
Prínosom rozhodne je. Či už v tom, že zvyšuje atraktivitu školy a dodáva jej kredit nad štandardný rámec školských aktivít alebo v tom, že dáva študentom a uchádzačom najavo svoju snahu inovovať postupy vo vzdelávaní. Zaradením školy do programu Školy, ktoré menia svet sa zvyšuje pravdepodobnosť, že žiaci, ktorí sú často z nie veľmi podnetného prostredia, sa stretnú s vyšším počtom rozmanitých podnetov a príležitostí pre rozvoj zručností potrebných pre život v 21. storočí.
V čom obohatil program Školy, ktoré menia svet teba?
Určite si pri učení “občianky” viac verím – viem, že moje hodiny pre žiakov nebudú nudné a že budú mať o aktivity a témy záujem. Učenie štýlom, ku ktorému nás vediete v programe, ma aj ako učiteľku viac baví. Program mi ukázal nové možnosti ako učiť a obohatil ma o komunitu ľudí a kolegov, s ktorými sa môžeme porozprávať, vymeniť si skúsenosti a nápady a inšpirovať sa navzájom. Netreba zabudnúť ani na obrovské množstvo metodických materiálov, ktoré nám poskytujete ako na podnose (smiech), vrátane e-learningového prostredia.
Naši čitatelia nám neuveria, že nejde o platenú reklamu (smiech)! Prečo je podľa teba dôležité celý život sa vzdelávať a rozvíjať aj ako “hotový” pedagóg? V čom a ako sa vzdelávaš ty?
Ako sa hovorí, časy sa menia a my v nich tiež. Doba sa mení veľmi rýchlo a je nevyhnutné sa jej prispôsobiť a to platí aj pre nás, učiteľov. Snažím sa vzdelávať prostredníctvom webinárov v témach ako mediálna gramotnosť, hoaxy a fake news, šikana a kyberšikana či výchovné poradenstvo. Sledujem tiež rôzne profily na sociálnych sieťach, ktoré svojím obsahom nepriamo vzdelávajú a týkajú sa napríklad rodovej rovnosti, feminizmu, sexuálnej výchovy, psychológie a psychického zdravia, autizmu, ekológie a zmeny klímy a celkovo, aktuálneho spoločenského diania. Obsah následne využívam podľa potreby aj na svojich hodinách.
Základom je vnútorná motivácia žiakov niečo na hodine robiť a niečo nové sa naučiť.
Môžeme sa stretnúť s názorom, že v súčasnej situácii, spojenej najmä s dianím na Ukrajine, nie je vzdelávanie najdôležitejšou prioritou. Mali by sme sa mu podľa teba venovať, aj keď blízko našich hraníc zúri vojna, alebo na to skutočne teraz nie je čas? Prečo?
Myslím si, že vzdelávanie určite prioritou je a malo by byť a že aktuálne dianie na Ukrajine je treba vo výučbe v čo najväčšej možnej a vhodnej miere využiť. Mali by sme sa so žiakmi rozprávať o ich postojoch a hodnotách v aktuálnom spoločenskom kontexte, lebo práve to ich v danej situácii formuje. Vojna je zlo a obrovská tragédia, ktorá mnohým ľuďom veľmi veľa vezme. Ale to, čo máme v hlavách a srdciach, teda vzdelanie a hodnoty, to sa vziať nedá.
Foto: IPAO, archív M.S.