Eva Mižaková, učiteľke geografie a matematiky na Základnej škole Československej armády v Moldave nad Bodvou, podľa jej slov od detstva každý hovoril, že raz bude učiteľkou. Dnes si pre seba nevie predstaviť inú prácu a školu vníma ako svoju druhú rodinu. Koordinátorkou programu Školy, ktoré menia svet je už druhý rok a po celý tento čas obdarúva nás aj ostatných účastníkov úžasnou energiou, nadhľadom a láskou k svojej práci. Na ktorých svojich učiteľov spomína najradšej, k čomu sa snaží viesť svojich žiakov, prečo sa do programu Školy, ktoré menia svet zapojila napriek tomu, že nevyučuje občiansku náuku, prečo považuje celoživotné vzdelávanie za dôležité aj čo ju v programe najviac prekvapilo, sa dočítate v tomto rozhovore plnom inšpirácie, ktorá je Evičke tak vlastná.

Si pre nás v IPAO ideálom zapáleného učiteľa, ktorý ide príkladom svojim žiakom a učí s radosťou – čo ťa na tvojej práci teší a aký v nej vidíš zmysel?

Som veľmi akčný človek a som rada, keď dokážem takúto motiváciu vzbudiť aj u detí. Zmysel mojej práce je pre mňa to, keď žiak povie “teším sa do školy, chcem tu zostať aj po vyučovaní lebo mám toto a tamto”. Dnes musíme upustiť od memorovania, žiaci potrebujú mať svoj život aj mimo vyučovacích hodín a práve o to sa snažím – školské výlety, žiacky parlament, aktivity mimo vyučovania. Napĺňa ma, keď sa mi podarí aspoň zopár detí presvedčiť, že majú svoju školu rady.

Ako tvoje aktivity vnímajú žiaci, kolegovia a vedenie školy? Dostávaš od nich spätnú väzbu? 

Spätná väzba od detí a rodičov je na nezaplatenie. Je to niečo, čo ma teší a napĺňa a vždy sa jej poteším viac ako výplatnej páske. Čo sa týka kolegov, mám za sebou skupinu ľudí, na ktorých sa viem vždy spoľahnúť a ktorí ma v práci podporujú. Zároveň mám to šťastie, že ma podporuje aj pani riaditeľka a dáva mi priestor realizovať so žiakmi rôzne aktivity nielen na hodinách. 

Aký je tvoj recept na radosť z učenia a z učenia sa? 🙂

Musí to byť v človeku – akokoľvek je niečo zaujímavé, ak k tomu nemám vzťah, výsledok bude prinajlepšom priemerný. Treba pozitívne myslieť a uvedomiť si, čo a ako chcem robiť, kam sa chcem posunúť. Ak sa chce učiteľ vzdelávať, možností je veľa, vrátane Škôl, ktoré menia svet. Univerzálny recept ale podľa mňa neexistuje. 

 Ak chcem deti k niečomu viesť, určite to musím robiť vzorovým príkladom. Na deťoch je krásne to, že sú formovateľné. Veľmi rada spomínam na svojich učiteľov, ktorí ma inšpirovali k tomu, aby som sa stala učiteľkou, a chcela by som, aby aj po mne ostalo niečo podobné. 

Vo videu pre nový ročník Škôl, ktoré menia svet, si povedala, že účasť v programe ti dáva, citujem, “sebarozvoj, sebavzdelávanie”. Ako pomáha účasť v programe tvojmu sebarozvoju?

Najsilnejší zážitok v Školách, ktoré menia svet bol pre mňa tréning na tému vyhorenia s Denisou Zlevskou. Vďaka nemu som si uvedomila veľa vecí ako po stránke učiteľskej, tak osobnostnej. Nemala som pocit, že som vyhorená, ale o svojej osobnosti som sa naučila veľmi veľa a týmito zisteniami som žila ešte 2 mesiace po tréningu. 

Je podľa teba celoživotné (seba)vzdelávanie pre povolanie učiteľa dôležité? Prečo?

Určite áno, a to najmä kvôli zmenám, ktoré prichádzajú. Deti sú z roka na rok iné a potrebujú nové veci – nápady, metódy, aktivity. Sú učitelia, ktorí učia svojim zaužívaným spôsobom niekoľko desiatok rokov, za čo ich na jednej strane obdivujem, no na druhej je dôležité reflektovať súčasný stav školstva i spoločnosti. Po tak dlhom čase je ťažké svoj štýl učenia zmeniť, preto je dôležité, aby sa učitelia vzdelávali priebežne a vždy, keď objavia niečo nové, to na hodine vyskúšali. 

Aké sú podľa teba hlavné oblasti, v ktorých by sa mali učitelia ďalej a dlhodobo vzdelávať?

Na začiatok treba povedať, že z pohľadu predmetov a odbornosti nám poskytla vo väčšine prípadov dostatočnú prípravu vysoká škola. Z metodického hľadiska je však podľa mňa príprava budúcich učiteľov nedostatočná – to, čo sa človek naučí na vysokej škole, je úplne iné než to, čo zažije v triede. Navyše poznatky, ktoré sme získali počas štúdia, môžu byť neaktuálne – príkladom je aj súčasná situácia, kedy sme boli hodení do vody a museli sa sami naučiť fungovať dištančne. Je dôležité rozvíjať citovú a hodnotovú stránku a venovať sa aj mimoškolským aktivitám. Učiteľ by mal vedieť, ako so žiakmi riešiť problémy, ako s nimi komunikovať aj o citlivých témach, ale zároveň ich neuraziť a neovplyvňovať. Deti sú prirodzene zvedavé, veľa sa pýtajú a učiteľa by žiadna ich otázka nemala prekvapiť či zaskočiť.

Ako sa v týchto oblastiach vzdelávaš, resp. rozvíjaš, ty?

V rámci sebarozvoja a ďalšieho vzdelávania absolvujem rôzne vzdelávacie programy a semináre. Osobne ma najviac zaujíma otázka práce so žiackou školskou radou (ŽŠR). Všetky nápady a inšpirácie, ktoré v tejto oblasti v Školách, ktoré menia svet získam, mi veľmi pomáhajú a naša ŽŠR sa pekne rozbehla, väčšinu aktivít môžem nechať na žiakov. Okrem toho sa veľa učím počas samotných tréningov, po ktorých si aktivity, ktoré s vami zažijem, prispôsobujem pre mojich žiakov.

Mottom tohto ročníka Škôl, ktoré menia svet je “Učíme sa, teda sme” – kým je Evka, keď sa učí nové veci?

Aj keď sa necítim byť pri učení žiakom, som prirodzene zvedavá a stále “hltám” všetko nové. Svoju prácu beriem ako poslanie a všetky nové poznatky a zručnosti sú pre mňa dôležité preto, aby som ich vedela použiť v praxi.

Zostaňme ešte pri tebe – na Facebooku som cez víkend videla, že si bola s rodinou zbierať odpadky v Turni nad Bodvou. Prečo je podľa teba dôležité byť pre žiakov príkladom ako v láske k učeniu sa, tak aj v záujme o svoje okolie?

Pripadá mi prirodzené, že o veciach iba nehovorím, ale ich reálne robím – ak niekto bude o niečom rozprávať, ale sám pre to nič neurobí, nebudú to robiť ani ostatní. Ak teda chcem deti k niečomu viesť, určite to musím robiť vzorovým príkladom. Na deťoch je krásne to, že sú formovateľné. Veľmi rada spomínam na svojich učiteľov, ktorí ma inšpirovali k tomu, aby som sa stala učiteľkou, a chcela by som, aby aj po mne ostalo niečo podobné. 

Čo bolo na týchto učiteľoch to, čo v tebe zanechalo taký silný dojem, že si sa rozhodla stať sa učiteľkou?

Vždy som sa bila za spravodlivosť a títo učitelia medzi nami nikdy nerobili rozdiely, vedeli veci pomenovať pravým menom, boli otvorení. Myslím si, že je dôležité, aby učitelia rozvíjali svoje mäkké zručnosti a boli schopní svojim žiakom dať pocit rovnocennosti, no zároveň im vysvetliť, že je dôležité, aby nejaké pravidlá v triede existovali.

Z metodického hľadiska je podľa mňa príprava budúcich učiteľov nedostatočná – to, čo sa človek naučí na vysokej škole, je úplne iné než to, čo zažije v triede.

Čo bolo tvojou pôvodnou motiváciou zapojiť sa do programu Školy, ktoré menia svet

Prvým impulzom bol jeho názov – veľmi ma zaujal, má silnú moc. Bola som zvedavá, ako môžeme k tejto zmene prispieť my a tak isto ma nadchla myšlienka praktických zážitkových tréningov. Zároveň som mala v pláne prebrať koordinátorstvo ŽŠR a keď som sa dozvedela, že v rámci programu by som mala možnosť rozvíjať sa v tomto smere, považovala som to za skvelú príležitosť, ako tieto dve veci spojiť. 

Prekvapilo ťa niečo v programe? 

Milo ma prekvapil každý tréning, ktorý sme absolvovali, vrátane toho posledného. Pre vás nič nie je nemožné – nevedela som si predstaviť, ako absolvujeme 2-dňový online tréning, ale bez problémov sme za počítačom vydržali celý deň, dokonca sme od neho nechceli odísť ani v piatok večer. Aktivity sú vždy premyslené, zaujímavé a aj keď je program nabitý od rána do večera, človek sa nikdy nenudí. Vďaka vám sme spoznali skvelých ľudí – Dávid Králik, Vlado Burjan, Deniska alebo Oliver Šimko, ktorého si dodnes pamätám ako zapálene rozpráva pred flipchartom. Rovnako pán Mistrík, ktorý má medzi pedagógmi svoje meno. Viete nám sprostredkovať stretnutia so známymi ľuďmi, o ktorých človek väčšinou len číta na internete, a to je istá forma prestíže. 

Čo by si odkázala učiteľom, ktorí rozmýšľajú nad zapojením sa do programu Školy, ktoré menia svet?

Ak chce niekto spraviť niečo pre seba alebo svoju školu, nech určite neváha. Svoju účasť v programe som za dva roky ani raz neľutovala a naozaj som nezažila chvíľu, v ktorej by som si povedala, že ma niečo nebaví. Z každého bloku na tréningu alebo z videohovoru s vami si človek niečo odnesie, vrátane skúseností od ostatných učiteľov, ktorí sú na rovnakej vlne. Program určite odporúčam z pohľadu sebarozvoja, sebavzdelávania aj spoznávania nových ľudí, s ktorými si vieme vymeniť cenné skúsenosti. Ak by sa dalo, prihlásili by sme sa znova 🙂

Evi, ďakujeme za krásny a inšpiratívny rozhovor, sme na teba hrdí a prajeme ti veľa radosti z tvojich žiakov! 🙂

Program Školy, ktoré menia svet je dvojročný tréningovo-mentoringový program určený predovšetkým pre učiteľov a učiteľky spoločenskovedných predmetov na ZŠ a SŠ kdekoľvek na Slovensku, ktorý sa zameriava na profesionálny rozvoj pedagógov a na rozvoj občianskych a životných schopností a zručností ich žiakov a žiačok. V školskom roku 2021/2022 otvárame jeho už 6. ročník.

Pridajte sa do inšpiratívnej komunity Škôl, ktoré menia svet, aj vy – prihlasovanie je otvorené do 16. mája 2021! Prihlásiť sa môžete priamo prostredníctvom jednoduchého formulára nižšie. Tešíme sa na vás!

Prihláste sa!

Foto: archív IPAO